Rubín 2/3

28. února 2014 v 22:57 | Catopris |  Ruby
"Tá je ale roztomilá", povedala zasnene pani Glimmerová dívajúc sa na svoju novú Ruby ktorá spala nevinným deckým spánkom v kolíske ktorú zdedila po starej Ruby. Šialenej Ruby. Vlastne zdedila celú izbu.
Pán Glimmer odtrhol pohľad od novej dcérky a vrhol pohľad na sklenené vitrážové okno. Prúdil cezeň dovnútra studený vzduch. Prešiel poza kolísku a zatvoril okno. Ešte pred tým mu padol pohľad na krajinu za oknom. Les. Hustý ihličnatý les ktorý nevyzeral veľmi vábne. Kolovaly o ňom historky ktoré sa dali prirovnávať k rozprávke o perníkovej chalúpke.
Otočil sa k svojej manželke. "Radšej poďme aby sne ju nezobudili", usmeje sa a on sám zamieri k dverám.
Pani Glimmerová naposledy pohladila Ruby po hebkom líčku a s nevôľou odišla za manželom. Jej znovonabudnutý materinský inštintk jej hovoril že nech má novú Ruby stále na očiach. Ale veď, čo by sa jej mohlo stať...?

Ruby sa predierala pichľavou húštinou v lese. Úponky rastlín sa jej zachytávali o nemocničnú košeľu, občas jej natrhávali pokožku a zostávali po nich krvavé čiarky.
Rubina nemocničná košeľa bola špinavá stále od ošetrovateľkinej krvi zmiešanej s blatom a ktoviečím ešte. Na nohe mala iba jednu topânku. Prvú stratila. Nevnímala však že chodidlá má dorezané, ľadové, popichané a po lýtku jej lezú nejaké drobné živočíchy. Ako svetlo ju viedla vidina šťastných rodičov a ich úsmevov keď ju uvidia.
Ruby úplne zabudla na kladivo ktoré stále zvierala v ruke.
Po hodine chôdzy lesom konečne prišla na okraj lesa. Cestu k domu ktorý sa rozprestieral pred ňou poznala naspamäť. Usmiala sa na vitrážové okná na prvom podlaží. Bola to jej izba. Rezkým krokom prešla k oknu. Tam si spomenula že má kladivo.

Služobný telefón pána Glimmera sa rozdrnčal na celý dom. Pán Glimmer otrávene zdvihol telefón. Pani Glimmerová sedela na sedačke a štrikovala čiapočku pre malú Ruby.
Pán Glimmer nezaujato počúval hlas z telefónu. Náhle zbledol a zrušil hovor. Pani Glimmerová naňho prekvapene pozrela.
"Volali mi z liečebne", hlesol pán Glimmer. "Ruby zavraždila ošetrovateľku a ušla...", ledva to dopovedal, z deckej izby sa ozvalo rinčanie rozbitého skla.
 

Trailer k Prenasledovanej

28. února 2014 v 10:28 | Catopris |  Prenasledovaná
Amatérsky trailer k prenasledovanej ^^
Pesnička ktorá hrá v úzadí je Still Alive od BigBang pre info :D
Účet na Youtube nemám, takže to musíte rozkliknúť ^^

----->Prenasledovaná<-----


Postavy

26. února 2014 v 8:54 | Catopris |  Prenasledovaná
Postavy k prenasledovanej:
 


Prenasledovaná- info

26. února 2014 v 7:36 | Catopris |  Prenasledovaná
Keď sa jedno dievča ráno zobudí v opustených garážiach v úplne inej krajine a zistí že si nepamätá absolútne nič, je trochu nezvyčajné. Jediná stopa ktorú má je meno načmárané na jej ruke, fanúšikovský dres Cerezo Osaka a zebrovaný batoh s diamantmi o ktorých sa zdá že sú pravé. Navyše ju prenasleduje divný chalan Akio Kita ktorý tvrdí že mu ukradla iphone. Ako to všetko dopadne? Kto sú tí muži ktorých má dievča a Akio v pätách? Čo robila minulú noc že stratila pamäť? A vôbec. Spomenie si?

Pesničky k poviedke:
(Nililli mambo od Block B ma veľmi inšpiroval ^^)

(No mercy od B.A.P ^^)

Rubín 1/3

17. února 2014 v 9:29 | Catopris |  Ruby
Jej úplne prvá spomienka sa viazala k matke. Mohla mať tak štyri roky. Sedeli na gauči v honosnej obývačke. Matka ju mala položenú na kolenách a prstami jej prečesávala tmavé vlasy. Nežne sa jej prihovárala.
"Ty si môj rubín, Ruby. Tvoje meno znamená rubín, vieš? Si môj a ockov drahokam... Ľúbime ťa a nikdy by sme nedopustili", opakovala jej matka.
Ruby tomu verila. Často si to opakovala. Aj vtedy keď ju rodičia ako desaťročnú poslali do ústavu pre duševne chorých.
"Ruby, s Chrystal ste predsa boli kamarátky. Ako podľa teba dopadol na blízke okolie fakt že si dom jej rodiny zapálila počas ich rodinného stretnutia?" pýtala sa iba desať rokov starej Ruby psychiatrička hneď v prvý deň v ústave.
Ruby vtedy zdvihla hlavu. Celý čas sa totiž pozerala na zem. Usmiala sa. Bol to úsmev šialenca.
"Som mamkin a ockov rubín...ľúbia ma", povedala zasnene.
Po tomto výsluchu nasledovala samotka. Ruby si na nej užila dlhú dobu. Bolo to nemilé biele miesto v suteréne ústavu.
"Chýba tu červená..." mrmlala si Ruby, dívajúc sa na bledé steny.
V ústave žila ešte osem rokov. Potom sa jej podarilo utiecť.

"Pani Glimmerová, ako pomenujete svoju novú dcérku?" spýtala sa milo sociálna pracovníčka ženy s dieťaťom na rukách.
Žena s dieťaťom s úsmevom zdvihla hlavu od spiacej tváre adoptovaného dieťaťa. Pozrela na svojho manžela ktorý jej stál po ľavici. Vymenili si pohľady.
"Bude sa volať Ruby. Ako naša prvá dcéra", povedala pani Glimmerová odhodlane.
Manžela pri spomenutí ich prvej dcéry trhlo. Taká neskutočná hanba...
"Nebude sa vám to mýliť ak budú obe Ruby?" spýtala sa zmätene sociálna pracovníčka.
"Nebude", odpovedal chladne pán Glimmer až sa sociálna pracovníčka strhla.
Pani Glimmerová si vzdychla. "Prvá Ruby je už osem rokov v ústave. Podpálila svojej spolužiačke dom kvôli nejakej malichernosti. Všetci zhoreli", povie a hladí svoju novú Ruby po vlasoch. "Ale už sme na ňu zabudli. Nie je to naša dcéra", povedala a pán Glimmer súhlasne prikývol.

Odbila jedenásta hodina. Čas kedy obyvateľov ústavu posielali na dvor aby sa nadýchali čerstvého vzduchu. Ruby musela ísť tiež. Ju sprevádzala ošetrovateľka. Bola to nízka, ale zato silná dáma ktorá mala na starosti najťažšie prípady. Teda aj Ruby. Hlavne Ruby.
Pacientka skleným pohľadom pozorovala motýle poletujúce po záhrade ústavu. Zrazu sa ošetrovateľke vythrla a rozbehla sa k motýlom.
"Glimmerová! Stoj!" Okríkla ošetrovateľka Ruby a rozbehla sa za ňou.
Ruby zastala pri motýloch. Vyhliadla si jedného motýla. Bol červený s čiernymi očkami. Tleskla doňho celou silou.
Keď k nej dobehla ošetrovateľka, mohla vidieť ako si Ruby prezerá svoje dlane. Boli na nich prilepené motýlie krídla zmiešané s hnisom a krvou motýla.
"Krucinál, Ruby! Teraz to treba zmyť!" zvolala nahnevane ošetrovateľka aj keď bola na takéto veci u Ruby zvyknutá.
Potiahla Ruby za ruku a ťahala ju do kôlne. V kôlni ústavu bola totiž pumpa s vodou.
Zatiaľ čo sa ošetrovateľka pokúšala zapnúť pumpu, Ruby sa obzerala po zaprášených poličkách v kôlni. Pohľad jej padol na kladivo. Potom si spomenula na rodičov. Určite im chýba. Nakoniec pozrela na obrátenú ošetrovateľku.
Opatrne vzala kladivo z poličky a priblížila sa k ošetrovateľke s nástrojom v ruke.
Vtedy sa ošetrovateľka otočila. "No Ruby, daj si pod to ruku", povedala a obrátila s tvárou v tvár k Ruby. Strhla sa keď zbadala svoju pacientku s kladivom v ruke.
"Ruby, polož to...", začala načahujúc sa po lekárskom bzučiaku. Stlačiť ho však nestihla.
Ruby celou silou udrela kladivom do ošetrovateľkynej lebky.
Lebka pukla. Drevennú stenu kôlne ostriekala krv. Ošetrovateľka sa v agónií zvíjala na zemi.
Ruby proces zopakovala. Kladivo sa zoborilo hlboko so lebky. Ošetrovateľka zmĺkla.
Vrahyňa na seba pozrela. Nemocničnú košeľu mala celú od ošetrovateľkinej krvi.
Smutne pozrela na mŕtve telo ošetrovateľky. "Prepáčte...ale som ich rubín, viete? Ľúbia ma a chýbam im. Musím ísť za nimi", povedala mysliac rodičov.
Nato sa vykradla z kôlne pričom stále zvierala kladivo v ruke.

Chceš byť AFFS?

16. února 2014 v 17:00 | Catopris
Ak chceš byť moja AFFS (budem ti pravidelne chodiť na blog a komentovať tvoje príspevky a ty na oblátku budeš robiť pre mňa to isté :D), napíše do komentára:

1. Tvoju prezývku
2. blog
3. Zameranie blogu
4. Budeš obiehať? ^^


Jednorazové

15. února 2014 v 16:53
~


Originálne

15. února 2014 v 16:52

Rozcestník

Prenasledovaná

Žáner: Pokus o ťažkú poviedku, občas krimi :D
Postavy: Kwon Seon, Kita Akio
Oblasť: Tokyo, Japonsko
Počet dielov: ~





Kam dál